Kruhový objazd

Písané dňa - 3.6.2020 (obdobie liečenia depresie)

Už dlho mi v hlave chodí taká myšlienka, že ako veľmi ovplyvňuje môj psychický stav vývoj našich detí. Som z toho popravde dosť zmätená, pretože nechcem, aby z nich vyrástli nejaké precitlivené, nevyrovnané osobnosti, ktoré v živote nebudú vedieť kde je ich miesto. No ako to ovplyvniť, keď ja sama niekedy mám pocit, že nechápem čo tu robím.

Nájsť svoju cestu.

Jednoduché a pri tom tak zložité.

Nie je ľahké nájsť svoju životnú cestu. V živote sa stretávame s x uličkami, ktorými musíme prejsť alebo nás zvádzajú na niečo, čo nám prinesie len bolesť. No nevieme si dopredu pozrieť aký je koniec. Slepá ulička, križovatka alebo kruhový objazd? Kde je ten správny smer? Kto nám pomôže? Takmer nikto. Máme síce pomocné cedule, ktoré sú v ľuďoch, ktorých stretávame, no oni sú len nápomocní. Nemôžu nás nasmerovať, na tuto choď a bude dobre.

Ja mám miestami pocit, že sa točím na tom kruháči. Asi som sa správne nepoučila z nejakých vecí, keď sa stále točím v tých istých záležitostiach. Bohužiaľ už teraz vidím na mojich deťoch, že nie len dobré prvky majú zo mňa. Nastavajú mi moje popraskané zrkadlo, s ktorým sa ťažko vyrovnáva. Nedokážem vždy správne reagovať a už vôbec netuším ako je to správne reagovať. Pre koho správne? Pre nich? Pre mňa? Pre spoločnosť? Kto vie, čo je správne. Máme to v sebe. Naše pocity, intuície, myšlienky. Čisté, krehké, neovplyvnené. Tie, ktoré sú v zárodku tvorby a nie sú nikým ošmahnuté. Je to ťažké ten vplyv okolia, ktoré ťa nahovára na úplne iný systém, aký by si chcela viesť. Naznačuje ti, že vlastne všetko robíš nesprávne a tá správna cesta je stať sa ovečkou. Ísť v stáde a nevytŕčať. Náhodou sa ukážeš v inom svetle a už je to zle. Všetci majú múdre rady ako čo máš robiť, ale nikto ti nepovie presné riešenie. Mojou „najobľúbenejšou“ hláškou je: „Deťom chýba rešpekt.“ A ja, že ok, a ako ho nastavím? Na to musíš prísť sama. Fajn, ale ja sama si myslím, že ten rešpekt tam je, len on sa nezíska narodením, ale postupným pracovaním na ňom. Premúdrelé myšlienky, ktoré ti nič nedajú, len ťa zhovadia a poburujú. Vadí mi to. Vadí mi, ako mi ostatní pchajú ich názory do mojej hlavy. A ja stále bohužiaľ mám pre nich miesto. Chyba. A tu je ten kruh. Dookola sa točím na kruhovej ceste a nie a nie odbočiť. Je na čase povedať stop, ale nie je to pre mňa ľahké. Veľmi by som chcela, no keď príde horší deň, či slabá chvíľa, cítim sa veľmi zraniteľná. Cítim sa tak, že moje rozhodnutia nie sú správne. Že všetko, čo robím je zle. Každý môj čin má svoj následok. A ja fakt netuším, či je to správne.